História školy a obcí spoločného školského obvodu

 

Prvá písomná zmienka o Trnavej Hore, Jalnej a Kľačanoch je z roku 1388. V nej  sa uvádzajú ako príslušenstvo a mýto hradného panstva Šášov. Všetky tri obce sa spojili v r. 1971 do jednej obce Trnavá Hora. Prírodné danosti vytvárajú dobré podmienky pre rozvoj športových aktivít, ako je najmä turistika, cykloturistika (dostupné sú mestá Banská Štiavnica a Kremnica s priľahlými oblasťami cestovného ruchu) a vodná turistika - priamo obcou preteká splavná rieka Hron. V rámci katastra sa nachádza detská prázdninová republika Tralaland. V obci je základná škola, do ktorej dochádzajú aj žiaci z okolitých obcí (Pitelová a Hronská Dúbrava). Škola, ako plnoorganizovaná, otvorila svoje brány žiakom v roku 1960. Dovtedy boli v obci (v jej častiach) tri neplnoorganizované školy, ktoré postupne poklesom žiakov zanikali a žiaci nastúpili do novopostavenej školy (Kronika, 1960).  Občania môžu využívať služby materskej školy a školskej jedálne, ambulancie všeobecného lekára, stomatológa a  lekárne. Kultúrne podujatia sa okrem školy realizujú v dvoch kultúrnych domoch (v hornej a dolnej časti obce z dôvodu jej veľkej členitosti). Pri vstupe do obce od železničnej stanice dominuje barokovo-klasicistický Kostol sv. Jána Nepomuckého z roku 1775. V spolupráci s občianskymi združeniami sú organizované pravidelné športové a kultúrno-spoločenské podujatia. V obci vychádza miestny občasník Trnky.  K   31. 12. 2007 mala obec 1 152 obyvateľov.

                Pitelová leží v južnej časti Kremnických vrchov na východnom výbežku Žiarskej kotliny. Nadmorská výška v strede obce dosahuje 445 m n. m., najvyššie položené miesto je výške 606 m n. m.    Prvá zachovaná písomná zmienka o Pitelovej je z roku 1487 pod názvom Pichtofalva. Dnešný názov sa uvádza v roku 1564. Obec ležala pôvodne pri Hrone. V období tureckých vojen a stavovských povstaní bola viackrát vypálená, dôsledkom čoho sa jej obyvatelia presťahovali do hôr. Z minulosti sa zachovalo málo pamiatok. V roku 1778 bola v hornej časti postavená malá kaplnka, ktorú v roku 1857 zväčšili a v roku 1914 prestavali na kostol. O škole je zmienka z roku 1785. Dnes má obec 675 obyvateľov. Jej rozloha 14 km² má sedem častí. Priemerný vek obyvateľov je 41 rokov. To je dôkaz toho, že pribúdajú mladé rodiny. Mení sa vzhľad obce, rozširuje sa chatová oblasť. Pre aktívne využívanie voľného času sa budujú športoviská. Krásne lesy poskytujú dobré podmienky pre turistiku i zber lesných plodov. V obci pracuje niekoľko súkromných podnikateľov. Zaujímavé aktivity pre obec pripravujú organizácie a zväzy. Obec reprezentujú športovci a úspešní hasiči, ktorí úspešne pracujú s mládežou. Cieľom vedenia obce je zlepšením životného prostredia vytvoriť kvalitné podmienky pre bývanie v obci.

                Prvá písomná zmienka o Hronskej Dúbrave je z roku 1388 v listine zachytávajúcej majetky šášovského hradného panstva pod názvom osada Besserech, neskôr v roku 1490 ako Bešeňov. Od roku 1721 sa objavuje názov Dúbrava. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením uhlia. Správne záležitosti riadil richtár. Rozvoj obce sa začal budovaním úzkorozchodnej železnice v roku 1870 do Banskej Štiavnice a  v roku 1896 železnice Zvolen, Vrútky, Levice. Vytvorením železničného uzla zaznamenala nárast obyvateľstva a budovania služieb dolná časť Dúbravy. V tejto časti obce bola postavená v roku 1896 škola (v hornej časti bola škola od prvej polovice 19. stor.) Historické dokumenty zaznamenávajú aj spor o názov s Hronskou Breznicou. V prvých rokoch I. ČSR sa dolná časť Dúbravy pomerne dobre rozvíjala. Problém nedostatku pitnej vody bol vyriešený navŕtaním studne v roku 1936. Počas hospodárskej krízy sa  začalo s výstavbou cesty medzi hornou a dolnou časťou Dúbravy, aby sa zmiernila nezamestnanosť. Stavba bola ukončená a do užívania  odovzdaná v roku 1937. Do života obce patrili aj aktivity rôznych organizácií , spolkov a spoločenstiev (r. 1930 Národopisný výbor), ktoré sa podieľali na kultúrnom rozvoji obce (Novák, 1988).